Z histórie a zaujímavostí kostola

História kostola

Prví piaristi prišli do Nitry na prelome 17. a 18. storočia, pričom sa čoskoro dali do budovania školy, kolégia a kostola. Základný kameň bol položený 9. júna 1701 za prítomnosti a podpory nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského. Práve on žiadal, aby bol kostol zasvätený jeho patrónovi – svätému Ladislavovi, uhorskému kráľovi.

Svätý Ladislav

Ladislav bol synom uhorského kráľa Bela I. z rodu Arpádovcov a narodil sa v roku 1040. V rokoch 1077 až 1095 bol uhorským kráľom. Bol významným podporovateľom Cirkvi, založil viacero kláštorov a diecéz, bol hlboko veriaci a významne sa pričinil o upevnenie kresťanstva vo vtedajšom Uhorsku, ako aj o kanonizáciu prvých uhorských svätcov – sv. Štefana, sv. Imricha, sv. Gerharda, ako i pustovníkov sv. Andreja Svorada a Benedikta. Miesto jeho smrti je neisté, niektoré pramene však udávajú práve Nitru. Kanonizovaný bol v roku 1192 a už onedlho sa stal patrónom mnohých kostolov.

Stavba kostola

Základný kameň bol síce položený už v roku 1701, no do konsekrácie uplynulo ešte ďalších 88 rokov. Najprv bolo postavené kolégium s kaplnkou v ľavom krídle a škola v pravom. Malú kaplnku onedlho vystriedal prvý kostol, jednoduchá a nedostatočne presvetlená stavba ktorá bola však v roku 1742 zbúraná a prikročilo sa k výstavbe nového kostola. Stavebné práce komplikovalo aj viacero požiarov. V roku 1769 boli konečne nasadené kríže na vrchole veží a prikročilo sa k výzdobe interiéru. Kostol bol konsekrovaný nitrianskym biskupom Františkom Xaverom Fuchsom 20. septembra 1789. Už dva roky predtým bol však kostol vyhlásený Uhorskou kráľovskou korunou za farský kostol Dolného mesta, ktorým bol až do roku 1992 (predtým bol farským kostolom starobylý Kostol sv. Jakuba v centre mesta, ktorý však musel byť zbúraný pre stavebné a statické problémy). Architektom kostola je podľa starších prameňov uvádzaný D. Martinelli, ale architektonické tvaroslovie, najmä exteriéru, vykazuje príbuzné znaky s dielami A. Pilgrama.

Kostol v číslach

Piaristický kostol je najväčšou barokovou stavbou v meste s najväčším zvonom a najväčším organom v meste.

Priečelie kostola je 36,5 metra vysoké, 28,5 metra vysoké.

Veže majú výšku 52,5 metra. Sú to 25. najvyššie kostolné veže na Slovensku.

Dĺžka kostola je 38,45 metra (presbytérium 13 metrov, loď 25,45).

Výška lode kostola je 20 metrov.

Exteriér

Dvojvežové priečelie so stredným štítovým nadstavcom s nikou a volútami je rímsou delené na dve časti. Spodná je dvojposchodová s vysokým pilastrovým rádom, v hornej sú spomínané barokové veže so stredným štítovým nadstavcom.

Interiér

Kostol je jednoloďový, zaklenutý pruskými klenbami, sakristia valenou klenbou. Pôvodne bol koncipovaný pravdepodobne ako trojloďový, pričom sanktuárium je pokračovaním zamýšľanej hlavnej lode. Na ľavej strane presbytéria je sakristia, nad ktorou je oratórium; dnes je tu zriadená historická piaristická knižnica do ktorej patrí okolo 50 000 zväzkov a 16 inkunábul. Pod svätyňou je priestranná krypta, v ktorej boli pochovávaní členovia rehole a niektorí významní obyvatelia Nitry.

Na ľavej strane kostola je drevená zlatom ozdobená kazateľnica so spovednicou zo začiatku 19. storočia. Na jej baldachýne sú znaky viery, nádeje a lásky, na spodnej strane baldachýnu holubica – symbol Ducha Svätého. Po jej obvode sú zlátené plastiky sv. Tomáša a Kristovho pokušenia. Kazateľnica i drevené lavice sú darom nitrianskeho biskupa Klucha (1808 – 1826). Na kazateľnici je nainštalovaný obraz Panny Márie – Matky Zbožných škôl, ktorý pôvodne visel nad vchodom do kláštora, no keď sa akoby zázrakom zachránil pri jednom z požiarov, bol premiestnený do kostola.

Pôvodné fresky zobrazovali významné udalosti uhorských dejín zviazané so životom sv. Štefana, Imricha, Alžbety a Margity Uhorskej z rodu Arpádovcov. V rokoch 1940 – 1941 bol však kostol vymaľovaný. Jeho interiér bol celkovo obnovený, pričom staré fresky boli nahradené novými znázorňujúcimi dejiny kresťanstva v Nitre. Realizoval ich významný maliar a reštaurátor, nitriansky rodák Edmund Massányi. Prvá freska je umiestnená na plackovej klenbe svätyne v oválnom ráme. Centrálnym motívom mnohofigurálnej kompozície sú postavy Cyrila a Metoda. Cyril krstí mušľou v pravej ruke a v ľavej drží palicu zakončenú dvojramenným krížom. Metod, odetý v biskupskom rúchu, káže prichádzajúcemu ľudu, túžiacemu poznať slová viery. Pri nohách sedia ich učeníci . sv. Gorazd a Kliment, držia Písmo a ikonu zmŕtvychvstalého Krista. V okolí nájdeme knieža Rastislava so svojou rodinou, skupinu veľmožov, knieža, a slovenský ľud. Na ľavej strane oblohy sa zjavuje Sedembolestná Panna Mária a na pravej strane anjel nesúci ratolesť.

V lodi kostola maliar v druhom výjave zobrazuje svätcov sv. Andreja Svorada a Benedikta. Tretí výjav predstavuje sv. Emeráma, ku ktorému prichádzajú sv. Bystrík a sv. Sádok s prvými tromi slovenskými biskupmi (K. Kmeťko, M. Blaha, J. Vojtaššák). V poslednej maľbe zobrazuje autor púť na nitriansku Kalváriu.

Z obdobia Massányiho premeny kostola pochádza aj krížová cesta so štrnástimi zastaveniami, umiestnená po obvode kostola – z roku 1942. Jej autorom je Elemír Jozef Meszáros.

Vo víťaznom oblúku pri vstupe do presbytéria sa nachádza štylizovaný monogram Panny Márie – písmená M a A spolu s trojpísmenovým spojením RIA okrášlené kráľovskou korunou. V nikách pod chórom sa zase nachádzajú sochy sv. Terézie z Liseux a svätého Antona z Padovy.

Piaristický kostol svätého Ladislava so svojím mobiliárom je národná kultúrna pamiatka.

Hlavný oltár sv. Ladislava, kráľa a patróna kostola

Oltár sa skladá zo šiestich mramorových stĺpov s korintskými hlavicami, ktoré na vyvýšených podstavcoch nesú baldachýn, pod ktorým je trón Najvyššieho. Na oltárnom obraze je svätý Ladislav na koni s korunou na hlave, podľa legendy mečom otvárajúci prameň vody v skale, aby uhasil smäd uhorského vojska. Kráľ s očami upretými na oblohu vzdáva chválu Bohu. Po stranách tohto obrazu sú sochy sv. Ignáca a sv. Augustína v nadživotnej veľkosti. Oltár je z roku 1750 a je darom bývalého žiaka piaristického gymnázia Antona Grassalkoviča. Rodový erb Grassalkovičovcov sa nachádza nad oltárnym obrazom. Autorom výzdoby oltára je pravdepodobne rakúsky sochár Martin Vogerl.

Bočné oltáre

Po stranách lode je symetricky rozmiestnených šesť oltárov z umelého mramoru. Nachádza sa tu oltár Zasnúbenia Panny Márie, Svätého Kríža a svätej Rozálie. Na druhej strane zasa oltár sv. Jána Nepomuckého, sv. Jozefa Kalazanského a svätej Anny.

Jediný drevený oltár v kostole je z roku 1901 a nachádza sa na pravej strane kostola, je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Tento oltár slúži ako Boží hrob vo veľkonočnom a ako Betlehem vo vianočnom období.

Organ

Pôvodný organ postavil okolo roku 1800 významný trnavský organár Valentín Arnold. Organ prešiel viacerými rekonštrukciami, posledná sa uskutočnila v rokoch 2005 – 2006 firmou Rieger Kloss z Krnova, kedy bol organ aj rozšírený. Dnes má 41 registrov a približne 2600 píšťal.

Zvony

História

Pôvodné zvony kostola boli do nových veží prenesené zo zaniknutého Farského kostola sv. Jakuba v rokoch 1762 – 1804. Podľa archívnych prameňov boli štyri, najväčší z nich vážil 12,5 centa, najstarší bol z roku 1429. V utorok 31. októbra 1916 zastihla však kostol smutná udalosť – vojnová rekvirácia zvonov. Vo vojenských záznamoch sa dočítame, že boli odobraté dva zvony spolu s hmotnosťou 1 321 kg, ktoré vojaci vyhodili z okna veže a pri dopade na zem sa rozbili. V súvislosti s touto akciou však zostávajú niektoré skutočnosti otázne. V potvrdení o rekvirácii sú spomenuté dva zvony, kostol však mal zvony štyri. Je však známa skutočnosť, že kostol zostal bez zvonov. Môžeme sa iba domnievať, že pravdepodobne sa počas histórie kostola zvyšné dva zvony opotrebovali alebo vyradili.

Nové zvony sa podarilo získať zásluhou vtedajšieho správcu farnosti Nitra – Dolné mesto prepošta Kolomana Szmida, ktorý po získaní potrebných financií objednal tri zvony v dielni Richarda Herolda v Chomoutove v Čechách. Celkové náklady dosiahli sumu 138 850 korún. Do Nitry zvony dopravili železnicou a zo stanice ku kostolu volskými záprahmi. Nové zvony slávnostne vysvätil nitriansky biskup Dr. Karol Kmeťko na sviatok patróna kostola 27. 6. 1928. Ešte v tom istom roku boli zvony zavesené a opatrené elektrickým pohonom, ktorý zafinancovalo mesto Nitra.

V roku 2011 špecializovaná nemecká firma PERNER z Passau vykonala výmenu nosnej konštrukcie zvonov (zvonovej stolice). Dovtedy boli zvony zavesené na kovovej konštrukcii, odvtedy na zvonovej stolici z dubového dreva. Vymenené boli aj srdcia zvonov, zvonové hlavice a elektrický pohon zvonenia aj odbíjania času. Pribudol aj štvrtý zvon odliaty tou istou firmou.

Aktuálny zvonový inventár kostola

1. Zvon svätý Ladislav je najväčším zvonom v Nitre. Jeho hmotnosť je 2 698 kg, spodný priemer 161 cm. Zvoní v tóne c1. Ozdobený je reliéfom svätého Ladislava, rozličnými ornamentmi a kráľovskou šesť ramennou korunou. Sú na ňom nápisy:

FUDIT RICHARDUS HEROLD COMUTOVIENSIS
(Odlial Richard Herold v Chomutove)

NISI DOMINUS CUSTO DIERIT CIVITATEM FRUSTRA VIGILAT QUI CUSTODIT EAM… Ps. 126
(Ak Pán nestráži mesto, nadarmo bdejú jeho strážcovia… Žalm 126)

SANCTE LADISLAE, ORA PRO NOBIS. OBTULERUNT FIDELES PAROCHIANI. A. 1928
(Svätý Ladislav, oroduj za nás. Obetovali veriaci farnosti. Roku 1928)

2. Zvon svätý Karol Boromejský váži 1 648 kg, spodný priemer má 144 cm. Zvoní v tóne d1. Je ozdobený reliéfom sv. Karola Boromejského, rozličnými ornamentmi a má rovnako šesť ramennú korunu. Nápisy na zvone:

FUDIT RICHARDUS HEROLD COMUTOVIENSIS
(Odlial Richard Herold v Chomutove)

OBTULIT SIMON SCHWITZER CONVERTITA. A. 1928
(Venoval Šimon Schwitzer, konvertita. Roku 1928)

SANCTE CAROLE B., ORA PRO NOBIS.
(Svätý Karol Boromejský, oroduj za nás.)

3. Zvon svätý Jozef váži 1 105 kg, so spodným priemerom 124 cm. Zvoní v tóne f1. Je podobne ozdobený šesť ramennou korunou, ornamentmi a plastikou svätého Jozefa s malým Ježišom v náručí. Na zvone nájdeme nápisy:

FUDIT RICHARDUS HEROLD COMUTOVIENSIS
(Odlial Richard Herold v Chomutove)

OBTULERUNT FIDELES PAROCHIANI. A. 1928
(Venovali veriaci farnosti. Roku 1928)

SANCTE JOSEPH ORA PRO NOBIS.
(Svätý Jozef, oroduj za nás.)

4. Zvon svätý Michal, archanjel váži 300 kg a spodný priemer má 70 cm. Odliaty je v tóne c2. Ozdobený je reliéfom svätého Michala, florálnymi motívmi, šesťramennou korunou, okrúhlym logom výrobcu (RUDOLF PERNER GLOCKEN) a dedikačnými nápismi:

SANCTE MICHAEL ARCHANGELE DEFENDE NOS PREOLIO CONTRA NEQUITIAM ET INSIDIAS DIABOLI ESTO PRAESIDIUM
(Svätý Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla)

CHRISTIFIDELES DIOECESIS NITRIENSIS DONAVERUNT NITRAE DOMINICA RESSURECTIONIS DOMINI. A.D. MMXI
(Darovali veriaci nitrianskej diecézy v nedeľu zmŕtvychvstania Pána. Roku Pána 2011)

Zvon požehnal nitriansky biskup Mons. Viliam Judák 10. apríla 2011.

Významné míľniky

9. jún 1701
položenie základného kameňa

1750
datovanie hlavného oltára sv. Ladislava

1769
dokončenie veží kostola

20. september 1789
konsekrácia kostola

1901
datovanie Oltára Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

13. február 1921
vysviacka prvých troch slovenských biskupov (K. Kmeťko, A. Blaha. J. Vojtaššák)

1927 – 1928
obnova oboch veží a exteriéru

27. jún 1928
posviacka troch veľkých zvonov (Dr. Karol Kmeťko)

1940 – 1941
obnova kostola Edmundom Massányim

12. október 1941
posviacka vynoveného kostola (nitriansky biskup Dr. Karol Kmeťko)

1977
obnova kostola

2005
rekonštrukcia fasády priečelia kostola

2005
rekonštrukcia a rozšírenie organa

2010  – 2012
obnova hlavného oltára a reštaurovanie fresky Príchod sv. Cyrila a Metoda

2011
generálna oprava zvonov, nový zvon sv. Michal

10. apríl 2011
posviacka zvonu sv. Michal (Mons. Viliam Judák)

2017  – 2019
reštaurovanie zvyšných troch stropných malieb, výmaľba kostola, reštaurovanie šiestich bočných oltárov

2020
reštaurovanie a obnova dreveného Oltára Božského Srdca

14. február 2021
100. výročie vysviacky prvých troch slovenských biskupov, inštalovanie pamätného reliéfu na priečelí kostola