List učiteľom a spolupracovníkom 2019

Drahí naši kolegovia, učitelia, vychovávatelia a spolupracovníci!

Blíži sa začiatok nového školského roka a s ním si vždy pripomíname sviatok zakladateľa piaristických škôl sv. Jozefa Kalazanského. Jeho služba pre tých najnúdznejších nás zakaždým prekvapí najmä tým, že svojimi nápadmi v oblasti výchovy a vzdelávania je na svoju dobu naozaj revolučná a tým pre nás inšpiratívna.

V jednom svojom liste napísal: „Ak je teda dieťa od útleho veku usilovne vzdelávané v zbožnosti a vede, dá sa odôvodnene predvídať, že celý jeho život bude mať šťastný priebeh.” Kalazanskému išlo o to, aby deti žili šťastný a spokojný život a to je túžba každéhojedného z nás.

Piaristi prežívajú rok, v ktorom nás Generálna kongregácia piaristov pozvala zamerať sa pri výchove a vzdelávaní na 3 dôležité aspekty. V centre nášho pôsobenia vždy musia stáť deti a mladí, nie škola ako inštitúcia. Nemáme pri tom zabúdať na chudobných, ktorých máme stále medzi sebou. A v našej službe musíme neustále evanjelizovať výchovou. Určite aj o tomto bude chcieť s nami páter generál rozprávať, keď v októbri tohoto roku navštívi Slovensko a všetky naše školy na kanonickej vizitácii.

Generálna kongregácia pritom vychádzala z dôležitých udalostí, ktoré Cirkev v tomto čase prežíva. Predovšetkým to bola Biskupská synoda o mladých, ktorá priniesla ovocie svojej práce v podobe Apoštolskej exhortácie Christus vivit (Kristus žije). Tento dokument hovorí aj o cirkevných školách tieto slová: Škola je bezpochyby platformou napriblíženie sa k deťom a mladým…

No škola potrebuje prejsť naliehavou sebakritikou, ak berieme do úvahy výsledky pastorácie mnohých výchovných inštitúcií, pastorácie zameranej na náboženskú výchovu, ktorá je často neschopná rozvíjať trvalú skúsenosť viery. Zdá sa, že niektoré katolícke školy sú organizované len preto, aby sa udržali.

Strach zo zmien ich robí neschopnými znášať neistotu a uzatvára ich pred nebezpečenstvami – reálnymi alebo imaginárnymi, ktoré so sebou prináša každá zmena. Karikatúrnym vyjadrením tejto tendencie je škola, ktorá sa premenila na „bunker“, chrániaci pred omylmi „zvonka“. Tento obraz provokačne odráža to, čo skusujú mnohí mladí, keď vychádzajú z niektorých výchovných inštitúcií: zisťujú že je neprekonateľná priepasť medzi tým, čo ich učili, a svetom, v ktorom majú žiť.

Ani náboženské a morálne ponuky, ktorých sa im dostalo, ich nepripravili na konfrontáciu so svetom, ktorý sa im vysmieva, a neosvojili si ani rozličné formy modlitby a prežívania viery, ktoré by ich mohli posilňovať uprostred rýchleho rytmu dnešnej spoločnosti. Lebo jednou z najväčších radostí vychovávateľa je vidieť žiaka, ktorý sa prejavuje ako silná, celistvá, protagonistická osoba, schopná dávať. (CHV 221)

Aj preto sa snažíme napĺňaním Vízie piaristických škôl premeniť naše školy na výnimočné školy pre všetkých, postavené na pilieroch budovania vzťahov, učenia pre život a duchovných hodnôt. Vychádzame pri tom z kalazanskej tradície, ktorú chceme napĺňať moderným spôsobom.

Všetkým Vám prajem, aby sa nám to na príhovor Panny Márie, patrónky Zbožných škôl aj v tomto školskom roku podarilo.

25. augusta 2019 na sviatok sv. Jozefa Kalazanského

P. Juraj Ďurnek SchP
provinciál Rehole piaristov na Slovensku