Kázeň generálneho asistenta pre Európu – Kalazanské fórum 25.8.2022

27 sep 2022

Homília – Sv. Jozef Kalazanský 25.8.2022, Trenčín, Slovenská provincia

Som veľmi vďačný pátrovi provinciálovi Jurajovi, že ma pozval na túto pre provinciu veľmi výnimočnú udalosť, práve v tom najvýnimočnejšom momente akým je Eucharistia. Taktiež Matúšovi za jeho kalazanskú trpezlivosť.

Ako každý rok, aj teraz slávime sviatok svätého Jozefa Kalazanského a navzájom si prajeme všetko najlepšie.
Oslavovať znamená pripomenúť si, KTO sme.
A využiť príležitosť znovu si položiť otázku, KÝM chceme byť.
V momente, keď si to pripomíname, máme veľa dôvodov byť hrdí na svoju Históriu (písanú veľkými písmenami), ktorú sme čítali v knihách a ktorú poznáme naspamäť. Pripomíname si, že Jozef Kalazanský:
– je patrónom ľudovej školy
– je podľa UNESCO jedným zo 100 najlepších pedagógov vôbec

Ale to najosobnejšie, čo získavame z cvičenia našej pamäti je, aby sme si pripomenuli všetky tváre, ktoré nás sprevádzali až do dnešných dní. A vďaka nim sme teraz tými, kými sme: sme jeden druhému bratom a sestrou.
Oslavujeme aj preto, aby sme sa poďakovali všetkým odporúčateľom, ktorí nám preukázali každé nepatrné dobro. Z toho dôvodu si dnes nemôžem nespomenúť na Salvadora Rieru, ktorý ma ako mladého mnohokrát pozval práve na túto omšu, pred viac ako 30 rokmi, čo bolo spúšťačom môjho povolania!

Vlastne som obklopený piaristickými monumentmi ( laikmi a rehoľníkmi). VY ste velikánmi Zbožných škôl.

Nie je úžasné, že práve on, svätý Jozef Kalazanský, nás zvolal a je dôvodom, prečo sa poznáme a tešíme z tohto nášho priateľstva?
– Ježiš nás prostredníctvom neho združuje
– aby sme načúvali Duchu, ktorý oživoval Jozefa Kalazanského a ktorý sa zachoval v charizme, ktorú VY uvádzate do života. Charizma je ako kniha – kým ju nečítaš, neožíva. A ste to VY, kto svojím oddaným životom dávate žiariť piaristickej charizme.
– aby sme rozlíšili, ako dať primeranú odpoveď na jeho pozvanie žiť ako piaristi v plnosti.

Toto všetko je nevyhnutné pre provinciu, v ktorej sú tím a práca s ľuďmi prioritou. Už toto stretnutie, ktoré máte, je krásnou metaforou spoločenstva, ktoré tvoríte. Ale slávenie v tomto roku 2022 je obzvlášť pozoruhodnou výzvou. Radi by sme zabudli na pandémiu. Ale nemôžeme a nemali by sme.
Kvôli chorým a mŕtvym.
Kvôli ťažkostiam s pastoračnou starostlivosťou a s bratským priateľsvom.

Ale najpodstatnejší je odhaľujúci príznak inej, oveľa závažnejšej CHOROBY.

Svet sa stáva každým dňom viac a viac KREHKEJŠÍM.

To, čo sa zdalo ako výdobytok, vybojovaný, dosiahnutý a zabezpečený blahobyt, úspech osobného a spoločenského pokroku, sa rozbíja a rozpúšťa. Brutálna polarizácia medzi 2 spoločnosťami, ktoré spolu existujú, ale neinteragujú, ktoré sa nemiešajú ako voda a olej.

Náš hlavný hriech: SEGREGÁCIA.

Tí, ktorí si môžu dovoliť pripojenie a online vzdelávacie zdroje, s rodinami, ktoré vedia a môžu vzdelávať svoje deti, ktorí si môžu zaplatiť nemocnice (dvom nositeľom Nobelovej ceny spred dvoch rokov, Esther Duflo a Banheet Banerjee, sa podarilo presne odhaliť príčiny školskej neúspešnosti v chudobných krajinách: hlavnou z nich je nedostatočný prístup k dobrému zdraviu)…
a potom tí druhí, pre ktorých zatvorenie školy znamená absolútne ukončenie štúdia.

Oslabené demokracie a štátne štruktúry:
Bože môj! Kto by povedal, že budeme svedkami takej pohromy, aká sa stala na Ukrajine a v Rusku práve pred rokom…
Nehovoriac o nezvratnej klimaticej kríze.

Pretože sa niekedy cítime BEZ ZDROJOV, a vašou prioritou zdroje práve sú, pozývame vás, aby ste sa uchýlili do samotného jadra:
– aby sme sa uchýlili k prameňu, osviežili sa v tom najlepšom z nášho povolania, v kalazanských presvedčeniach zakorenených v histórii, ktoré nazývame Zbožnými školami.
– aby sme mohli znovu objaviť, akoby po prvý raz, ako keď dieťa obdivuje svet, dedičstvo, ktoré nám zanechalo toľko dobrých ľudí, ktorých sme mali to šťastie poznať, a ktoré sa šíri prostredníctvom charizmy.
– aby sme mohli stráviť trochu času s týmto Ježišom – Učiteľom z dnešného evanjelia. Tým, ktorý je blízky a má záujem o deti a mladých ľudí. Ale predovšetkým trpezlivým sprevádzateľom žiakov-vychovávateľov, ktorými sme my všetci. Aby sme tak objavili skutočný zmysel starostlivosti.
– aby naši žiaci našli v škole chlieb, ktorý ich živí: vieru. Pretože viera nás podopiera a dovoľuje nám spoznávať zmysel autentického života.
– dôstojné komplexné vzdelanie
– dôstojný ľudský život na planéte, ktorá je naším spoločným domovom.

Rizikom dnešného evanjelia je jeho zjednodušenie, osladenie, infantilizácia. Namiesto toho by sme mali byť prekvapení jeho radikálnosťou. Objavuje sa vo všetkých troch synoptických dielach, celkovo šesťkrát. Stopy nachádzame aj u Jána. Dokonca aj v Tomášovom apokryfe. Marek, Matúš a Lukáš túto scénu opakujú.
“Vtedy mu priniesli deti, aby na ne položil ruky a pomodlil sa. Ale učeníci ich okrikovali.” (Mt 19, 13)

Tento postoj poukazuje na nesúlad:
Klasická divadelná scéna na dvoch poschodiach evanjelia. Úplný opak toho, čo by sme očakávali.
Prízemie: Ježiš. Blízky, pozorný, k dispozícii.
Prvé poschodie, nie na nebi, ale v oblakoch: učeníci, žijúci v paralelnej realite.

Ide tu o postavanie rebríka (nie dverí, ale rebríka!)… a zostupovanie z oblakov. Medzi Ježišovým poschodím a poschodím učeníkov, ktorí sa usilujú o moc (byť najdôležitejší). V tomto príbehu sú oni tí, ktorí (náhle odmietli), aby sa deti priblížili k Ježišovi.
Adolfo Nicolás: najhoršie rozptýlenie, ktoré bráni žiť sústredene, so zmysluplným životom: ego.
Aj učeníci majú jedinečnú perspektívu, svoju. A nie sú schopní vnímať a vcítiť sa do detí. Namiesto otázky, ako učiť, by sme sa mali pýtať, ako sa deti učia.

Paidion = novorodenec, malé dieťa
– kto nehovorí

Ponúknuť hlas > počúvať (synoda).
Byť hlasom, nie ozvenou (čisté a kritické myslenie). Žiadne ovce.

Vidíme, ako Ježiš upravuje priority.

Varovanie! Nie je to len prirodzená a očarujúca láska, moderný druh idealizovaného detstva. Je to skutočný teologický postoj! Dieťa nie je schopné mať len autentický vzťah s Bohom. Naopak, práve tento vzťah je príkladom, ktorý treba nasledovať. Je to model vzorového vzťahu pre kresťanov. Keď sa staráme o dieťa, nasledujeme hlboký Ježišov postoj, ideme v jeho šľapajach. Sequela christi.

Sinite Parvulos venire ad me  – Nechajte deti prichádzať ku mne (každý deň vidím v hlavnej sále mojej piaristickej školy v Barcelone)

„Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nijako nevojdete do nebeského kráľovstva“ Je to dvojitý zápor, ktorý znamená nikdy viac. V žiadnom prípade, nikdy nie!
Je to otázka života alebo smrti.
A má veľkú odozvu:
Tento vzťah je príkladom pre dospelých, ktorí majú nasledovať.

Drahí bratia a sestry:
Nech je táto oslava oslavou, chvíľou radosti a nádeje.
Radosti, ktorá sa prirodzene rozlieva a ktorú nikto nemôže skryť, ani nám ju nemôže ukradnúť. Tá, ktorá nám rozžiari oči (nad maskami).
Áno, oslavujeme, pretože obnovujeme svoj záväzok:
– vzdelávať inkluzívnym, kvalitným a inovatívnym spôsobom pre skutočný výchovný vplyv na životy našich žiakov
– aby sme týmto spôsobom menili spoločnosť
– aby sme boli s tými najzraniteľnejšími a najchudobnejšími
– aby sme začali chápať a žiť evanjelium

Nech sa táto spomienka premení na proroctvo a ja dodávam, nech každý z nás premení toto proroctvo na skutočnosť.

Motto je Tri školy – jeden duch. Nech sa vám podarí toto heslo urýchlene, bezodkladne zmeniť. A nech je budúci rok Štyri školy –  jeden Duch. A odteraz o šesť rokov, keď skončím ako generálny asistent a vrátim sa do provincie, nech je mottom Desať škôl – jeden Duch. Pretože my piaristi sme potrebnejší ako kedykoľvek predtým.

Blahoslavení sú piaristi, laici, rehoľníci a rehoľníčky, ktorí našli v Kalasanze najlepší spôsob, ako slúžiť Bohu a blížnemu.

 

Páter Carles Gil i Saguer, Schp.
– generálny asistent pre Európu