Prinášame ďalší z rozhovorov o rozlišovaní povolania, tentokrát sa o svoju skúsenosť s pobytom v našej komunite v Nitre podelil Viktor Šovčík.
Kedy si si prvýkrát uvedomil, že uvažuješ nad povolaním? Bol to nejaký vnútorný hlas?
Nad povolaním som prvýkrát uvažoval keď som mal asi 16 až 17 rokov. Vnímal som ho ako dať celý svoj život Bohu, najmä keď som čítal alebo počul o živote niektorých svätcov (takisto filmy, napr. Ostrov).
Čo by si poradil mladým mužom, ktorí nad povolaním uvažujú?
Myslím, že takmer každý z nás, ktorí sme v spoločenstve, si tú otázku položil (aké je moje povolanie?) alebo si ju jedného dňa musí položiť. A k tomuto by som rád povedal (podľa 2Tim 1,9) že povolanie je niečo, čo Boh plánoval a pripravil už dávno pred mojím narodením, teda mojou úlohou je toto povolanie (túto túžbu) za pomoci milosti objaviť. Preto osobne odporúčam duchovné cvičenia, zamerané najmä na rozlišovanie povolania.
Ako Ti pomohol tento čas v rozlišovaní povolania?
Keďže som bol 12 rokov študent piaristickej školy, život piaristov som poznal už predtým, no počas skúsenosti som mohol spoznať hlbšie, čo obnáša byť piaristom a skutočne služba, ktorú piaristi robia je veľmi potrebná a často nie je jednoduchá. S veľkým obdivom po tejto skúsenosti pozerám na každého z pátrov, ktorý sa takmer každý deň postaví pred triedu ako učiteľ (alebo posadí pred online triedu v tomto COVID čase), slávi svätú omšu, spovedá, je duchovným vedením, správcom, otcom a bratom vo svojej komunite.
Prečo by si odporučil tento projekt aj iným chalanom?
Kláštor piaristov v Nitre sa pre mňa stal na ten jeden a pol roka, ktorý som tam strávil, miestom, na ktorom mohlo (tým, že som už mohol žiť program kláštora) byť moje povolanie chránené, mohol som byť slobodný pre rozlišovanie mojej cesty, spoznávanie seba samého (hlavne mojich chýb), miestom modlitby a dozretia v niektorých oblastiach.
Ako si sa rozhodol na konci svojho pobytu? Ovplyvnila táto skúsenosť aj Tvoje rozhodovanie v otázke povolania?
Podľa rád, ktoré som dostal a podľa mojej skúsenosti, ak niekto vníma povolanie do zasväteného života, je dôležité na povolanie odpovedať nejakým konkrétnym krokom, zmenou v živote, inak sa môže stať, že nám naše každodenné povinnosti vo svete povolanie udusia. Preto je rehoľná skúsenosť dobrým krokom ako odpoveď na toto Božie volanie zasvätiť celý život Jemu.
Ako si sa rozhodol na konci svojho pobytu? Ovplyvnila táto skúsenosť aj Tvoje rozhodovanie v otázke povolania?
Už pred koncom môjho pobytu som sa rozhodol vstúpiť do rehoľného Inštitútu Vteleného Slova v Taliansku, kde momentálne som v noviciáte. Na čas u piaristov budem navždy spomínať a ďakovať za túto skúsenosť, pretože skutočne bola pre mňa dôležitým časom a útočiskom v čase ťažkostí, keď som rozlišoval svoje miesto v živote.
Čo si myslíš, že je hlavný dôvod, prečo sa dnes mladí ľudia boja rozhodnutia vstúpiť do duchovného alebo manželského povolania?
Napadá mi, že je to možno preto, že ak si vyberieme jednu z týchto vecí, musíme sa vzdať tých ostatných. Pretože v povolaní sa učíme predovšetkým milovať, úplne sa darovať. A v tomto – milovať – znamená niesť kríž.
Viktorovi ďakujeme za rozhovor a pobyt u nás.