Pozdrav generálneho predstaveného – marec 2010

Pozdrav generálneho predstaveného – marec 2010
17 mar 2010
  Drahí bratia, píšem tento list na konci februára, keď sa už ako  veriaci pripravujeme na slávenie Veľkej noci, tajomstiev, ktoré mám dali nový život. Počas týždňov pôstu budeme počuť pozvanie k obráteniu, ktorým sa Cirkev na nás obracia a budeme sa snažiť pozvať našich žiakov, žiačky a všetky osoby, ktorým sa venujeme, aby otvorili  svoje srdcia ponuke Ježiša z Nazareta. Naše piaristické poslanie, bohaté a rôznorodé, dostáva v týchto dňoch nový významný impulz: nádej, že budeme vedieť povzbudzovať všetkých, aby robili nové kroky v ich osobnom raste a v objavovaní viery.

Už v dávnej v minulosti v hesle „Zbožnosť a veda“ Rehoľa zhrnula základy kalazanskej charizmy, os, ktorá udržiava poslanie, ku ktorému sme pozvaní a v ktorom napredujeme na rôznych miestach, kde sa nachádzame a žijeme. O tomto hesle, napísanom na múroch našich kolégií, škôl, na našich publikáciách, zapísanom v  záležitostiach, ktoré sú súčasťou našej každodennej aktivity, predovšetkým v našich srdciach a vo všetkom, čo vykonávajú osoby zdieľajúce naše poslanie, o tomto hesle, chcem vám napísať tento bratský list.

Chcem s vami zdieľať isté presvedčenie: ešte sme nevyužili všetko, čo umožňuje v táto kalazanská výzva. Nikdy nevyužijeme všetko ministeriálne a charizmatické bohatstvo obsiahnuté v tomto Kalazanského tvrdení: „Ak totiž deti od prvých rokov dostanú solídnu formáciu v zbožnosti a vo vedách, je možné bezpochyby dúfať, že budú šťastné počas celého života.“ (Konštitúcie č. 5) V každom období objavujeme nové podnety, v každej oblasti sa od nás žiadajú nové odpovede, vo všetkých dielach objavujeme nedostatky a nové výzvy, na ktoré musíme odpovedať, aby sme konali tak, aby toto heslo „Zbožnosť a veda“ bolo skutočne dynamickou ponukou a nie prázdnym tvrdením, aby nám dávalo schopnosť ísť dopredu a prijímať nové rozhodnutia. Pozývam vás prehĺbiť význam tejto šťastnej kombinácie medzi ľudskými vedomosťami a kresťanskou ponukou, medzi vierou a kultúrou, medzi zbožnosťou a vedou. Bolo by dobré, keby naše výchovné tímy, naše formačné komunity, naše publikácie, si predsavzali tento centrálny cieľ našej Rehole  a nášho poslania. Predkladám vám ho v presvedčení a istote, že tento cieľ ponúkne nové možnosti pre našu cestu.

„Zbožnosť a veda“ predpokladá a vyjadruje určitý typ výchovy, istý spôsob chápania človeka a toho, čo potrebuje, aby rástol integrálnym spôsobom a aby rozvíjal všetky svoje možnosti, čo chcel Kalazanský. Pre nás to znamená mať celkom jasné idey: venujeme našu službu deťom a mladým a predkladáme im integrálnu ponuku, ktorá umožní ich rozvoj a ich schopnosť byť stále na ceste. Veríme v pretvárajúcu silu, ktorú môže mať určitý typ výchovy a snažíme sa o to, aby sa poznatky stali vďaka  zbožnosti vitálnejšími a aby zbožnosť vtelená do vedy a kultúry im darovala dušu a horizont naplnenia. Ale nerobme to teoreticky alebo neurčito, ale s osobami, ktoré rastú  a vychádzajme tejto výchovnej ponuky. Predkladám vám niekoľko krátkych úvah, ktoré nám môžu pomôcť doceniť dôležitosť tohto všetkého pre nás.

1.    Na prvom mieste myslime na oblasť vytvárania humánneho a vedeckého poznania a teologickú reflexiu. Sú oblasti,  v ktorých naše moderné myslenie robí ťažkými jednotu a vzťah medzi oblasťou poznania (veda, poznatky, výskum) a zbožnosti (viera, otvorenosť viere, hodnoty). Kalazanský sa rozhodol vsunúť „a“ a urobil to s absolútnou jasnosťou. Vidíme to v jeho vzťahoch s vedcami a vzdelancami jeho doby, v jeho pedagogickom  návrhu, v jeho nástojení na kresťanskej zbožnosti a na výchove, ktorá vychádza z viery, v jeho presvedčení, že len inteligentnou kombináciou tohto všetkého môžeme ponúknuť niečo seriózne a hodnotné pre rast žiakov. My piaristi musíme trvať na tom, že dnes viac ako inokedy, moderný a osvietený rozum, môže a  má sa otvoriť dynamike viery, aby rástol v konzistencii, humanistickej orientácii, solidarite s najslabšími… A zasa viera má rešpektovať vedecké poznanie a osvecovať ho, začínajúc od toho, čo mu je vlastné. Istotne opúšťame našu charizmu a naše poslanie vo svete, keď prijímame opozíciu medzi týmito oblasťami, akoby boli protikladné alebo nekompatibilné.  Z tohto dôvodu chcem znovu potvrdiť dôležitosť toho, aby sme sa významnejším spôsobom starali o inštitúcie, v ktorých pracujeme v prospech vytvárania poznania, vedeckého výskumu a teologickej reflexie. Sme pozvaní pozdvihnúť našu úroveň uvažovania a prínosu.

2.    Myslime na našu formáciu, predovšetkým na mladých, ktorí žijú prvé roky piaristického života a ktorí sa pripravujú na prijatie tohto poslania so serióznosťou a zasvätením. Naša služba v Cirkvi potrebuje piaristov pripravených vo „vede“ a „zbožnosti“ a vo vzťahu medzi obidvoma. To, čo sme tradične zvykli nazývať „svetské štúdia“ nie sú prídavkom k našej formácii. My piaristi sa formujeme vo vede a zbožnosti.  Musíme sa dôkladne zamyslieť nad touto témou, aby sme neupadli do omylu, že pre nás podstatná formácia je len tá kňazská. Viac ako o svetských a teologických štúdiách by sme mali hovoriť o „piaristických štúdiách“, ktoré predpokladajú dobrú filozofickú a teologickú formáciu (prinajmenšom tú, ktorá sa vzťahuje ku  kňazským štúdiám), dobrú vedecko-humánnu formáciu s oficiálnym uznaním, a dobrú charizmatickú  formáciu  (kalazanská formácia, pedagogická, pastoračná, katechetická a iné dôležité aspekty, typické pre našu piaristickú identitu). Len keď budeme vychádzať z týchto aspektov, budeme sa formovať a rásť v tom, čo je typicky naše. Pre Kalazanského to bolo jasné od začiatku: „Veľmi ma mrzí, že naši klerici preukazujú malú túžbu učiť sa a že nevedia, že by bolo pre nich veľmi užitočné vzdelávať žiakov súčasne vo vede a na duchu“ (január 1627).

3.    Myslime aj na naše diela, predovšetkým na školy. Ako ich pretvárať, aby boli skutočne kalazanskými? My piaristi máme projekt školy, ktorý je jasný a ktorý je založený na integrálnej výchove detí a mladých: výchova zameraná na kresťanské ohlasovanie a angažovanie sa v pretváraní spoločnosti prostredníctvom výchovy nových generácií. Je evidentné, že toto všetko musíme robiť tak, že budeme brať do úvahy nové oblasti, v ktorých pracujeme a ktoré sú navzájom odlišné a vyžadujú od nás aj rozličné rozhodnutia. Musíme myslieť na požiadavky, ktoré zahŕňa heslo „Veda a zbožnosť“ pre naše školy. Musíme byť bdelí pred istými pokušeniami alebo povrchnými spôsobmi podnecovania našej charizmy v školách. Vymenujem len niektoré pokušenia:

a.    Školy, snáď hrdé, na úroveň ich „Vied“, ale bez jasného projektu evanjelizácie a sociálnych zmien

b.    Školy, ktoré neponúkajú evanjelizáciu, vychádzajúc zo slobodného rozhodnutia mladých, nech sprevádzajú ich proces viery až po začlenenie do kresťanskej komunity

c.    Školy, ktoré sa nesnažia budovať „charizmatického ducha“ vlastného škole, z ktorého by vychádzal jej život a piaristické dynamizmy.

d.     Školy, ktoré nezabezpečujú piaristickú formáciu svojich vychovávateľov v tom, že  by im ponúkli jasné možnosti zdieľaného poslania, ktoré by boli  viditeľné a verifikovateľné

e.    Školy, ktoré zabúdajú na to, že sú výchovnými centrami otvorenými pre vnímanie všetkého (aj v oblasti viery), v ktorých kresťanská ponuka má byť žitá ako semeno nového života, ktoré pozýva a ktoré má byť vždy otvorené a nikdy vylučujúce alebo uzavreté.

Dokumenty, ktoré sme schválili na našej Generálnej kapitule v roku 2009 nám ponúkajú platné a sugestívne kritéria pre hodnotenie našich diel a pre podnecovanie nášho výchovného modelu. Bolo by dobré ich študovať v našich komunitách a výchovných inštitúciách.

4.     Heslo „Zbožnosť a veda“ sa očividne dotýka aj úlohy rehoľníkov piaristov v našich dielach. Bezpochyby toto je jedna z tém, o ktorých musíme uvažovať, aby sme videli, ako byť lepšie prítomnými v našich dielach, ktoré sú značne rozdielne. Naše poslanie chápané ako „evanjelizovať výchovou“ od nás žiada, aby sme sa do neho jasne vložili a tak ho mohli urobiť dynamickým. Chcem odporučiť tri „privilegované miesta“ pre rehoľníka:

a.    Na prvom mieste byť schopnými klásť seba samých ako garantov charizmy tým, že budeme osobami, ktoré žijú a odovzdávajú našu identitu. Toto sa má robiť pri vykonávaní akejkoľvek „úlohy“. Nie je to nevyhnutne vidieť na funkcií, ktorú rehoľník v štruktúre zastáva, ale na spôsobe života. 

b.    Na druhom mieste, verím, že heslo: „Zbožnosť a veda“ je výchovný a evanjelizačný návrh schopný pozvať mnohé osoby k jeho zdieľaniu s jasnosťou a so zúčastnením. Piarista je povolaný podnecovať, sprevádzať a upevňovať naše zdieľané poslanie, ktoré má moc zjednocovať.

c.    Konečne, chcem upozorniť na dôležitosť úlohy piaristickej komunity a kresťanskej piaristickej komunity vo vzťahu k  nášmu poslaniu. Byť „vzťahom“ znamená dávať život, zvolávať, prijímať, dávať vzrast poslaniu, určovať priority ohľadom piaristickej identity diela a v konečnom dôsledku konať takým spôsobom, aby bolo dielo celkovo plánované a hodnotené vychádzajúc z centrálneho jadra identity.

5.    „Zbožnosť a veda“ nie je len heslo našich škôl. Je to heslo každého nášho diela. Naše farnosti majú dávať podnet heslu „Zbožnosť a veda“ vychádzajúc z typických prvkov farnosti. Materská škola, centrum neformálnej výchovy, internát, výchovná platforma, ak je piaristická, sa musí zamýšľať nad tým, či vyhovuje tejto požiadavke a musí ju dať do centra svojho projektu. V priebehu vizitácie, ktorú vykonávam v Reholi v rôznych dielach a  na rôznych platformách pozorujem mnohé nové možnosti pre našu charizmu. Od kaplnky, ktorou je v priebehu týždňa škola a ktorá sa v nedeľu stáva chrámom pre skupinu mladých, ktorí sa formujú podľa projektu pre nich vhodného výchovno-vzdelávacieho programu, v hodne blízkom a  osobnom výchovnom vzťahu s piaristickými vychovávateľmi, po farnosť, ktorá podporuje výstavbu výchovných centier pre deti a mladých v rôznych osobných a sociálnych situáciách. Všetky naše diela sa musia upevňovať a hodnotiť aj vo svetle tejto perspektívy.

Žiť od základu heslo: „Zbožnosť a veda“ od nás žiada s odvahou a s rozhodnosťou vložiť do ohňa to, čo je centrálne v našom povolaní. Bezpochyby  sú mnohé aspekty nášho života a poslania, ktorých sa táto výzva dotýka. Pozývam vás myslieť na to, čo som práve vysvetlil a konať tak, aby sa naše heslo stalo motorom nášho osobného dozrievania a aj dozrievania na úrovni Rehole. Narodili sme sa pre poslanie, nosíme ho v našom inštitucionálnom mene, vkladáme ho do našich osobných rozhodnutí, do nášho života a do našej schopnosti privádzať mladých k prijatiu a žitiu nášho povolania.

Posielam vám bratské objatie. Želám vám, aby ste vnútorne prežili obdobie pôstu, aby bolo pre všetkých príležitosťou a časom stretnutia s Pánom, stretnutím, ktoré premieňa.

Pedro Aguado

páter generál

 


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *